MAX KAŠPARŮ – MOJA SKÚSENOSŤ SO SYNDRÓMOM VYHORENIA

            Keďže som psychiater a o syndróme vyhorenia viem veľa, vedel som, že „som v tom“. Že tento fenomén dnešnej doby sa bytostne dotýka už aj mňa samotného. S pomocou najbližších som sa pevne rozhodol zmeniť svoj prístup k životu. Predovšetkým som si usporiadal pracovnú dobu tak, aby som nebol otrokom práce.
            Vedel som, že by bolo dobré uvoľniť priestor pre koníčka, ktorý by kompenzoval moje stresové zaťaženie. A keďže často mávam prednášky a tiež pôsobím ako kazateľ – to všetko sú situácie, kedy musím byť prevažne vážny – vedel som, že aj koníček musí vyvážiť moju vážnosť.
            Rozhodol som sa pre ochotnícke divadlo. Režisérka vie, že ak má v hre rolu klauna, šaša, najvhodnejšie je prideliť ju mne. A pre mňa je to výborný ventil. V tejto úlohe sa vyblbnem a uvoľním.
            A keďže manželka pracuje po mojom boku aj v profesionálnom živote, zabezpečil som si psa.